Leoni

Letty je...hm, čo najvýstižnejšie...taký malý čertík. Dostane sa vám pod kožu, ani nestihnete zistiť ako. Svojimi červenými vlasmi, iskrivými hnedými očami a širokým úsmevom dostane minimálne každého. A svojou povahou. Stretnúť v dnešnom svete spravodlivého a čestného človeka je umenie. _____________________________________________________________________________ Letty býva v dome číslo 27 v jednej zo zbohatlíckých štvrtí Nitry. Je to krásny dom. Nepôsobí ktovieako luxusne, no vnútri je zariadený presne tak, ako chcela ona. Najdôležitejšie boli fialovo-modro-tyrkysovo-zelené obkladačky v kúpeľni a hranaté taniere s ovečkami a kravičkami. Nevynímajúc Play-Station a zbierku filmov na DVD nosičoch. Posledný týždeň Letty frčí na Románe pro ženy. Dennodenne počúvate jej naspamäť naučené formulky z filmu, až sa musíte smiať. „Kreténe! Pažoute, ty mi šoustáš dceru.“ – to je jedna z jej obľúbených, heh. ____________________________________________________________________________ Letty nemá ešte ani 21 rokov, no žije sama. So svojou rodinou nekomunikuje. Posiela im však balíky cez UPC. Bývajú pár minút chôdze od nej, na sídlisku vo štvorizbovom prízemnom byte, kde jedna izba zostala prázdna, s holými policami a skriňami, keď Letty náhle odišla. Nikdy nikomu nepovedala, čo bolo konkrétnym hýbateľom tohto jej konania. Všetci jej priatelia vedeli, že u nich v rodine je to viac-menej divočina, ako zvykla hovoriť...niežeby trpeli nedostatkom financií, že by otec chľastal a matka bola nezamestnaná, to nie. V tomto prípade spadali do kategórie „stredná sociálna vrstva s dvomi dcérami, prerobeným bytom, záhradkou za mestom, babkou na dedine a úverom na Octaviu combi.“ Proste normálna, resp. typická slovenská rodinka. Ibaže Letty sa nezniesla so sestrou. Tu by nepomohla ani „chuva v akci“. Toto totižto nie je tá bežná súrodenecká nevraživosť a rivalita, ktorá v skutočnosti predstavuje len akési súperenie medzi deťmi. Ony sa naozaj nenávidia. Echt nenávisť skrátka! Mira by Letty vyhrýzla krčnú žilu, keby mohla, a Letty by ju s úsmevom na perách poliala vysokooktánovým benzínom a škrtla zápalkou. K tomuto stavu dospeli prostredníctvom intenzívneho kurzu rodičov, ktorí mali na každú dcéru odlišný meter. Od Letty sa očakávali majstrovské a nadľudské výkony, zatiaľ čo Mira všetko dostávala len tak, grátis. Každý vedel, že Letty raz musia prdnúť nervy a každý vedel, že niečo urobí, no málokto čakal, že situáciu vyrieši tak prozaicky – odchodom. ____________________________________________________________________________ Až neskôr sa ľudia zoskupení v uzavretom sektore priateľov okolo Letty dozvedeli, že človek, ktorý jej najviac pomohol v tomto prapodivnom období, bol dedo, najsamnenávidenejší člen famílie, ktorého existencia bola popieraná a zavrhovaná. Otec jej otca, ktorý svoju ženu a deti za tvrdého socíku opustil a emigroval. Keď sa vrátil, bohatší o pár miliónov a niekoľko nehnuteľností v Taliansku, nikto oňho ani hrdzavý bicykel neoprel. Okrem Letty. Spočiatku jej ho bolo len ľúto. Tvrdila, že nemôže vlastnému dedovi upierať možnosť dožitia na rodnej hrude. Neskôr, keď si vypočula aj jeho verziu toho slávneho a srdcervúceho príbehu opustenia ženy a dvoch synoch, pochopila a prehodnotila svoj postoj. Dedo sa na ňu citovo upol, koniec - koncov je jeho prvorodenou vnučkou a stala sa aj právoplatným dedičom, akého si on vždy prial. Videl sa v nej od prvej chvíle a vidí sa v nej dodnes, prízvukuje jej to vždy, keď spolu popíjajú Lambrusco v talianskej pizzerii pod Zoborom. ____________________________________________________________________________ Letty a dedo vytvorili akúsi formu „mini rodinky“, do ktorej svojím vplyvom zasahuje len dedova druhá žena, ktorá po slovensky nevie ani pozdraviť. Je rodená Talianka a vždy, keď sa v jej prítomnosti Letty s dedom rozprávajú svojím rodným jazykom, zježia sa jej všetky chlpy na tele a začne bláznivo rozhadzovať rukami. Je trochu paranoidná. Upodozrieva ich, že na ňu šijú nejakú búdu. Ale inak je milá, tvrdí Letty. ____________________________________________________________________________ To dedo kúpil Letty dom a jeho žena jej darovala chrobáka. A Letty teraz brázdi nitrianske ulice na malom čiernom chrobákovi s tromi lienkami sedembodkovými nalepenými na ľavoboku a dedo sa teší, že má takú reprezentatívnu vnučku. A že nie je na tomto svete zbytočný, že je tu stále ešte niekto, kto potrebuje byť chránený a práve on ho môže chrániť. ____________________________________________________________________________ Letty je taterka. Jedného pekného dňa sa rozhodla zaplatiť dvadsaťpäťtisíc korún slovenských a urobila si taterský kurz. Vraj: „Chcem ovládať nejaké remeslo.“ Prečo? Letty povedala, že štrnásty rok chodí do školy a pchá si do hlavy informácie, z ktorých väčšina jej aj tak bude na prd a že za celé tie roky sa nenaučila nič robiť rukami. Vždy len hlavou. A že ak sa jej s ňou niečo náhodou stane, bude vážne hlboko niekde, na tmavých miestach, odkiaľ niet cesty späť. A že to si neželá. Tak úspešne ukončila taterský kurz a teraz tetuje ľudí. Zo začiatku z toho bola taká vytešená, že v eufórií potetovala a pokreslila všetko, čo sa jej dostalo pod ruky. Skúšala tetovať ovocie. Predovšetkým pomaranče. No nemalo to želaný efekt. _____________________________________________________________________________ V súčasnosti Letty externe prispieva svojimi článkami do istého časopisu, má po skúškach, venuje sa svojmu remeslu a prezerá katalógy s obrázkami hotelových komplexov pri mori.