Leoni

25.júl 2004 ...trasú sa mi ruky...v podstate celé telo...trasiem sa celá, ako tu som. Robo, Robo, Robo, Robo, Robo... Asi ma jebne. Nie asi, ale určite. JEBNE MA! Ráno pršalo. Som sama dom. Od včera. Starí odišli na Liptov. Aj so ségrou. Ja som sa vyhovorila, že mám svátky. Ale nemám. Papám tabletky. Ráno pršalo. Pršalo a ja s Robom sme spali v manželskej posteli mojich rodičov. Nedala som mu. Robila som drahoty. Došlo iba k obmedzenému dotyku našich tiel a pier. Ale mala som orgazmus, to je najdôležitejšie. Nakoniec, on sa spravil tiež, takže reklamácie neprijímam. Som skrátka šikovná. Chvíľka radosti. Dúfam, že nebudem za ňu draho platiť. Som v stave maximálnej triašky. Ešte som sa z toho celkom nespamätala asi. Nebolo to, koniec – koncov, nič svetoborné. To iba ja som si to vo svojej mysli vysnívala na pozadí hviezd. Sakra! Čo ten mobil furt hučí?! Čo kto od mňa zase chce?! Teraz chcem byť sama so sebou a svojimi myšlienkami v tichu prítmia mojej izby. Ale...možno je to Biba. Možno, že je už dom z ČR. Idem kuken... Biba je na ceste dom a večer príde ku mne. Som zvedavá... Stavím sa, že sa niečo medzi ňou a Igorom odohralo. Lietajú medzi nimi iskry...čo iskry! Blesky! Čihina bude u mňa opäť spať. Dnes už druhú noc. Ale teraz je v robote. Robí čašníčku, ale len brigádne. Jebna ma... Pssst, Leoni. Veď existujú len dve varianty: áno alebo nie. Možno v takýchto prípadoch nie je odpoveď. A aj keby bolo...možno vždy znamená nie. Asi mám kŕč v predlaktí pravej ruky...