Leoni

21.júl 2004 Je takmer tridsať minút po polnoci. Starí už spia a Mira vedľa v izbe narába s mobilom. Ja som len pred chvíľou prišla, utrela riad, ktorý na mňa počkal ( nevýhoda bývania pod rodičovskou strechou ), a teraz si tu čarbem zážitky do denníka. Zajac behá po izbe. Pred malou chvíľou sa pokúšal prehrýzť kábel od kompu. Bola som s Čihinou u Filipa. Kukali sme film. V mojej mysli svieti veľká červená kontrolka a pod ňou bliká že „Robo“. Už viem, prečo ho volajú Kretén... Filip splietal niečo o tom, že sa mu vraj páčim, ale ja na takéto reči moc nie som. Navyše to z neho liezlo jak z chlpatej deky, takže amen tma. Snažím sa dostať do štádia, keď mi to bude jedno. Snáď sa mi to podarí. Času mám zatiaľ dosť. S cigaretami to už také slávne nie je... Biba je v Čechách...ešte stále. Ktovie, ako sa tam má...??? Neodpisuje. Asi nemá signál alebo zlyhal roaming. Aspoň to bude mať väčší efekt, keď sa vráti. To rozprávanie. Hodokvas stojí o dve kilá viac ako vlani. Ach, tá byrokracia. Trochen moc, ale snáď sa mi zadarí a niekde splaším prachy. Hoci, moc ružovo to nevidím. Čas ukáže. Mám sucho v ústach. Idem sa napiť a spať.